Vígľaš forum 21

Občianske združenie Vígľaš forum 21 združuje regionálnych aktivistov stredoslovenského mestečka Vígľaš a jeho okolia s cieľom zachovať kultúrnu pamiatku Zámok Vígľaš. Medzi ich hlavné aktivity patrí najmä tvorba a udržiavanie expozície v priestoroch zámku a zároveň jej lektorovanie a sprevádzanie. Úspešne tak udržujú vysokú kultúrnu hodnotu zámku napriek jeho aktuálnemu komerčnému využívaniu. Starajú sa tiež o širšie okolie zámku a tvoria exteriérové exponáty. V rámci možností realizujú výskumnú činnosť a realizujú dobrovoľnícke aktivity, ktorými spájajú obyvateľov obce s dominantou Zámku Vígľaš

Zámok Vígľaš

Začiatky obývania skalného ostrohu nad riekou Slatina môžeme predpokladať už v ranom stredoveku, kedy sa v týchto miestach nachádzalo slovanské hradisko. Neskôr tu vznikol kláštorný objekt, pravdepodobne spravovaný templárskym rádom. Po ich zániku sa majetok dostal do rúk pravdepodobne ďalšiemu rádu Johanitov (neskôr sa začali nazývať Maltézski rytieri), alebo kráľovi Karolovi Róbertovi. Kráľ Karol Róbert z Anjou zakladá v roku 1325 prvý svetský rytiersky rád v Európe – Uhorskú bratskú milíciu – Rád rytierov sv. Juraja. Jeho syn Ľudovít I., zvaný Veľký (z Anjou), pokračoval neskôr ako veľmajster v rytierskom ráde – Uhorskej bratskej milícii a prijíma do rádu dokonca viacej členov ako jeho predchodca. Ľudovít I. buduje hradné sídlo na Vígľaši, neskôr ho dokončuje Žigmund Luxemburský a dáva ho prestavať na poľovnícky zámok.

Uhorský kráľ, rímsko-nemecký cisár a neskôr i český kráľ Žigmund Luxemburský s manželkou Barbarou Celjskou v roku 1408 zakladajú Rád draka. Prijímajú svojich prívržencov a panovníkov a vytvárajú s nimi koalíciu. Zámok Vígľaš sa stáva miestom stretnutí tohto rádu. Neskôr Žigmund dáva zámok do správy kráľovnej Barbary, ktorá ho spravuje až do jeho smrti.Obľúbeným miestom oddychu je zámok i za vlády kráľa Mateja Korvína. Okolité kráľovské lesy poskytovali totiž množstvo príležitostí na oddych a poľovačky.

V druhej polovici 16. storočia zohral zámok významnú úlohu v protitureckých bojoch. Vtedy k nemu pristavali nové opevnenie so štyrmi nárožnými vežami a udržovali v ňom stálu vojenskú posádku. Roku 1605 sa ho na prechodný čas zmocnili povstalci Štefana Bočkaya. Neskôr sa dostal do súkromného vlastníctva feudálnych rodín. Najskôr ho od roku 1636 vlastnili aj s príslušným panstvom Csákyovci a od roku 1690 až do konca feudalizmu Esterházyovci. Títo ho v 18. storočí prestavali na hradný kaštieľ, takže sa z jeho pôvodného stavu zachovalo pomerne málo (gotická kaplnka a časť opevnenia zo 16. storočia). Zámok naposledy reštaurovali ešte aj v druhej polovici 19. storočia. Počas 2. svetovej vojny bol poškodený a z veľkej časti vyhorel.

V roku 2009 ruiny zámku kúpila rodina Rekitar. Za dnešnú podobu zámku vďačíme rozsiahlej rekonštrukcií, ktorá bola dokončená v roku 2013.